Vyhledat
  • Montessori, o.z.

Emocionálny vývoj detí v predškolskom veku





V tomto článku sa budem zaoberať emocionálnym vývojom predškolských detí, vo veku od 3 do 6/7 rokov, z pohľadu vývojovej psychológie. Čerpala som z knihy Vývojová psychológia od Márie Vágnerovej.

U predškolských detí sa emocionálny vývoj viac stabilizuje a vyrovnáva ako vo veku batoliat. Deti v tomto veku vedia rýchlo meniť svoje pocity, napríklad zo smiechu na plač a ich emócie zamerané na aktuálnu situáciu, či uspokojenie. Emocionálna pamäť sa postupne začína rozvíjať. Rozvoj emočného prežívania sa prejaví rozvojom CNS, ale aj úrovňou uvažovania. Deti v tomto veku už vedia vyjadriť svoje emócie, pocity iným spôsobom a tiež sa s nimi vedia aj lepšie vyrovnať. V tomto období si už dieťa spája emócie so súvislosťami, ktoré k nim vedú, preto dieťa už na rozumovej úrovni sa vie rozhodnúť, čo je pre neho dobré a čo nie. Treba však brať do úvahy, že sa stále emočné prežívanie rozvíja. Hnev a zlosť už nebýva tak častý prejav, pretože deti v tomto veku chápu príčiny vzniku nepríjemných situácií. Tiež dieťa vie odložiť svoje uspokojenie a dokáže sa na niečo tešiť.

Keďže v batoliacom veku a začínajúcom predškolskom veku ešte nie je dostatočne rozvinutá CNS, dostatočne vyvinutý spôsob uvažovania na to, aby dieťa pochopilo niektoré súvislosti, preto sú pre dieťa dôležité pravidlá a dôslednosť pri nich. Pravidlá sú pre deti v tomto veku z pohľadu uvažovania dieťaťa väčším prínosom ako nepretržité vysvetľovanie. Pravidlá deti v tomto veku chápu, vysvetľovanie súvislosti prečo to je teraz tak a nie takto z hľadiska rozvoja CNS veľmi nie. A to môže deti v batoliacom veku, začínajúcom predškolskom veku často viesť k neistote. Porušovanie pravidiel, morálnych noriem tak, ako to nám vyhovuje, vedie deti k strate istoty a bezpečia. Ak dieťa nevie čo je dobré a čo zlé, čo je vhodné - nevhodné, tak sa stráca. Vtedy dochádza k strate istoty. Ak mu raz niečo zakážeme, potom dovolíme, ak dieťa opakovane niečo urobí a nemá dôsledok, stráca istotu a bezpečie. Je na nás dospelých, aby sme deťom sprostredkovali, čo je vhodné a čo nie. Dôležitá je samozrejme interpretácia pravidiel a morálnych zásad. Pokiaľ deťom vysvetlíme, prečo takéto pravidlo máme, je za tým rozumný dôvod, deti sú schopné ich prijať za svoje a neporušovať ich. Je však na nás rodičoch, učiteľoch, či sme schopný ich dôsledne dodržovať, pretože iba vtedy má v tom dieťa poriadok, cíti sa isto a v bezpečí. To, či sa dieťa takto cíti, vplýva na jeho budúci emocionálny vývoj, sebaistotu a adaptovanie sa do sociálneho systému.

V tomto veku deti začínajú chápať lepšie emocionálnu inteligenciu. Lepšie chápu svoje pocity, pocity iných ľudí, vedia čiastočne ovládať svoje emočné prejavy a oddialiť uspokojenie. Preto v našej škôlke sa veľmi zameriavame na rozvoj emocionálnej inteligencie. Spoznávame s deťmi rôzne pocity, rozprávame sa o nich, hovoríme si, čo znamenajú, na čo nám slúžia, ako môžeme vhodným spôsobom na pocity iných, ale aj aj svoje reagovať a pod. Tiež deti vo veľkej miere učíme trpezlivosti v každodenných situáciách a tým sa učia adekvátne reagovať na svoje potreby. Deti, ktoré sa dobre orientujú vo vlastných a cudzích pocitoch, dokážu aj lepšie odhadnúť situáciu a prijateľnejšie na ňu reagovať. Učíme deti sa vžívať do situácie druhých ľudí, pretože v predškolskom veku sa rozvíja i schopnosť empatie. Empatia je tiež považovaná za súčasť emocionálnej inteligencie, ktorá potrebuje byť rozvíjaná. Vety typu „ako by si sa cítil ty, keby sa ti to stalo?“ priblížia deťom situáciu a prežívanie druhej osoby. Uplatňuje sa tu mechanizmus projekcie. Deti v predškolskom veku vychádzajú predovšetkým z toho, ako by sa v takejto situácie cítili ony samy. Zatiaľ sú presvedčené, že na určité situácie musia všetci ľudia reagovať rovnako.

Porozumenie komplikovanejším emóciám závisí na úrovni kognitívneho (poznávacieho) spracovania a na interpretácií situácie. Preto sa v našej škôlke venujeme aj tejto oblasti formou divadiel, hier, pomocou vhodného materiálu názorne ukazujeme deťom, ako reagovať na rôzne životné situácie. Ako sa zachovať, ak niekto niečo vyleje, keď niekto niekomu povie niečo zlé, ako pozdraviť, poďakovať... Tieto lekcie voláme lekcie slušnosti a zdvorilosti. Urobíme deťom ukážku a potom si to každé dieťa skúša samo. Nenechávame to iba na vysvetlení, ale zapájame samotné deti, aby si to samé zažili.

Deti, ktoré sa dokážu lepšie orientovať v pocitoch iných ľudí, bývajú obľúbenejšie. Deti, ktoré mali možnosť získať potrebnú skúsenosť to vedia. Záleží na tom, ako kvalitné jazykové prostriedky rodičia pri popise a charakteristike emócií využívajú. Rodičia môžu deti naučiť chápať významu rôznych emócií a pocitov. Pomôžu im porozumieť svojimi reakciami na detské nálady i s vysvetlením, ako sa práve cítia a prečo tomu tak je. Deti v predškolskom veku by už mohli mať dostatočne rozvinutý emočný slovník, ktorý mu umožní definovať svoje pocity a pocity druhých ľudí.

Keďže deti už lepšie rozumejú svojim emóciám, môžu ich aj lepšie ovládať. Sú tiež k sebe kritickejšie a vedia, čo by mali alebo nemali robiť. Schopnosť regulovať svoje vlastné emócie závisí aj od typu temperamentu. Pre niektoré deti je ovládanie svojich emócií, prejavov ťažšie ako pre iné. Základným prostriedkom regulácie detského správania sú pravidlá a nápodoba dospelých. K rozvoji emočnej regulácii pomáha lepšia orientácia vo svojich pocitoch, v pocitoch druhých ľudí a v schopnosti o nich hovoriť. Dieťa cíti vinu, keď si uvedomuje, že urobilo niečo, čo nie je dobré a je mu to nepríjemné. Pocity viny teda signalizujú vznik vnútorného korektívneho (nápravného) mechanizmu, ktorý reguluje detské správanie i vtedy, ak nie je prítomný nikto, kto by dieťa usmernil. Pokiaľ dieťa nie je pri nevhodnom správaní usmerňované, tak nevzniká u dieťaťa tento nápravný mechanizmus. Z toho vyplýva, že nepríjemný pocit za nevhodné správanie je na mieste, ak chceme, aby si dieťa vytvorilo vnútorný nápravný mechanizmus. Deti v predškolskom veku postupne pochopia, ako môžu vlastnú emočnú bilanciu zlepšiť, napr. tak, že sa dá nepríjemných pocitov zbaviť nápravou situácie.

V predškolskom veku sa rozvíjajú aj vzťahové emócie. Prevažne emočné ladenie dieťaťa a jeho tendencie reagovať na rôznych ľudí nezávisí iba na typu temperamentu, ale aj na skúsenosti, na miere istoty a bezpečia v rámci rodiny. Deti, ktoré majú bezpečné rodinné zázemie, lepšie rozumejú pocitom druhých ľudí, prevažujú u nich pozitívne emócie. Deti, ktoré potrebnej istoty nedosiahli, ostatným ľuďom tak dobre nerozumejú, a preto reagujú častejšie menej primerane. Citová rovnováha predškolského dieťaťa v značnej miere závisí na správaní druhých ľudí, predovšetkým blízkych ľudí ako k dieťaťu, tak k sebe navzájom. Preto v našej škôlke rešpektujeme detské, ale i svoje pocity, potreby a dôsledne dodržujeme morálne, sociálne a spoločenské normy, aby sme im boli vhodným príkladom :-)


O Aničke:-)

Anka je mama dvoch krásnych dievčatiek. Vyštudovanú inžinierku láska k deťom a trochu iný pohľad na vzdelanie priviedli do SMŠ Montessori vo Zvolene, kde pracuje ako učiteľka. Je autorkou knihy „Ako zo svojich detí vychovať úspešných a vyrovnaných ľudí“ a interaktívnych rozprávok pre deti.

0 zobrazení

MONTESSORI, o.z.& 

školské zariadenia Montessori Zvolen a Banská Bystrica

© 2015 Montessori,o.z. Proudly created with Wix.com

  • Facebook - Grey Circle
  • Grey YouTube Icon
  • Facebook Clean Grey
This site was designed with the
.com
website builder. Create your website today.
Start Now