Nevieme sa odtrhnúť od on-line sveta

Sociálne siete, hry, videá, dokážu zlákať našu pozornosť neuveriteľným spôsobom. V tomto článku zistíme, prečo je to tak a čo je za tým všetkým ukryté.

Digitálnemu svetu podliehame všetci. Mladí, starí, bohatí, chudobní... Odovzdávame digitalnému svetu svoje životy a svoj čas. Nežijeme v skutočnej realite, ale v on-line realite. Je on-line realita – skutočne realita? Je to pre náš život skutočne nevyhnutné v dnešnej dobe? Čas detí on-line je lepšie využitý ako samotná nuda? Ako to, že on-line svetu sa dá len veľmi ťažko odolať?

Dôvodom je, že celý on-line svet „brnká“ na naše inštinkty, ktoré aktivujú podvedomé reakcie. My ľudia máme tendenciu venovať pozornosť niečomu, čo vytŕča z davu - blikajúcim bilboardom, stále novým článkom, príspevkom, hrám, zeleným vlasom a podobne. Túto schopnosť, hneď zbystriť, keď sa deje niečo nezvyčajné, majú aj malé deti. V dave zbadajú, kde sa predávajú balóny, všimnú si ľudí inej farby pleti... Táto posadnutosť človeka hľadaním nových informácií, zážitkov je podľa Nicholasa Carra taká hlboká, že človek „chňapne“ po novej informácie hneď, ako dostane k nej prístup. A to bez ohľadu na to, či je informácia dôležitá alebo nie. A toto je zdroj pípnutia. Keď mobil zabliká, zavibruje... všetko ide bokom. Je človeku úplne jedno, čo robí, kde je a s kým. Chceme okamžite vedieť, čo sa nové deje. Sme zvedaví a túžime po pozornosti. Pozornosť vo forme laikov, komentárov, zdieľaní. Túžba po pozornosti, uznaní je taká silná, že dáme bokom aj tú nádhernú chvíľu s manželom, dieťaťom či kamarátkou. Rozhovor, kde sa jeden druhému zdôverujeme, užívame si chvíľu radosti a smiechu s deťmi, je náhle preč pri jednom „pípnutí“. Čo sa to s nami stalo? Prečo je to také silné, že tomu len horko ťažko odolávame?

Všetko je ukryté v tom, že sme vďaka týmto skvelým pomocníkom - smartfónom, dostali niečo, čo sme v minulosti museli ťažko získavať naším úsilím a vynaloženým časom. Teraz to dostávame oveľa rýchlejšie a my sme veľmi spokojní. Látka, ktorá v tele vzniká pri potešení sa volá DOPAMÍN. To je molekula, látka, ktorá sa vyplavuje pri aktivitách, ktoré príroda vyhodnotila ako kľúčové na prežitie (založiť oheň, uloviť večeru, napísať knihu, presadiť práva žien) a tiež pri príjemných zážitkoch (milovanie, vyjsť na Kriváň, vyhrať preteky, nakupovať, dať si dezert) . No a dnes pri digitálnych technológiách sa dopamín objavuje len tak, bez námahy a hlavne rýchlo. Dopamín je vlastne forma odmeny, dobrého pocitu. Na vyplavenie príjemných molekúl v mozgu sa už nemusíme namáhať a trápiť. Na rovnakom princípe fungujú napríklad drogy, či alkohol. Rýchly a dobrý pocit bez námahy. No cena za rýchlo a ľahko získaný dopamín je privysoká. A nemyslíme si, že daň pri používaní smartfónov je menšia. Za túto malú vec platíme vysokú cenu. Často ju platíme my dospelí, ktorí sme nemali v detstve mobily, internet a tak sme si v mozgu vytvorili spojenia potrebné na život. No čo sa stane s našimi deťmi, keď nervové spojenia sa pri hrách na sociálnych sieťach tvoria len veľmi ťažko?

Ľudský mozog je extrémne bystrý a učenlivý orgán. Dobre si zapamätá, čo bola tá vec, ktorá vyvolala príjemné pocity. Teraz prichádzame na rad my rodičia. Pokiaľ máme naše deti radi, čo samozrejme máme, musíme ich naučiť, ako si získať dopamín bez internetu, hier, sociálnych sietí a digitálnych technológií. Potrebujeme v deťoch budovať sebadisciplínu, pretože tá zabezpečí to, že to čo začalo, aj dokončí. A keď to dokončí, príde odmena vo forme dobrého pocitu – dopamínu. Budovať vytrvalosť, schopnosť pokonávať prekážky, sústrediť sa, robiť aktivity, pri ktorých sa musí namáhať a hýbať, to všetko prispieva k tomu aby v budúcnosti už dospelé dieťa vedelo zmysluplne, spokojne a šťastne žiť v tomto svete.

Viac a podrobnejšie o danej téme nájdete v úžasnej knihe Krotitelia Displejov od Slávky Kubíkovej.

Anna Hvizdáková, SMŠ Montessori Zvolen