Tvor svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí...

Nedávno som počúvala rozprávanie o ,,sile,, hovoreného slova, a to ma inšpirovalo k tomu, aby som napísala tieto riadky. Je neuveriteľné akú majú naše slová moc. Nechcem písať o tom, aby sme nerobili žiadne chyby, ale o tom aby sme sa z našich chýb vedeli poučiť a tak priniesť do nášho života a do života našich detí niečo hodnotné a dobré.

Mnohí ľudia hovoria o tom, že to na čo myslíme, to čo hovoríme, to na nás skôr či neskôr príde, to budeme mať. Dokonca aj kniha kníh, Biblia, o tom veľmi často hovorí. A ak je tomu tak, akú budúcnosť sebe aj svojím deťom tvoríme? To, čo vychádza z našich úst tvorí jeden orgán a to jazyk. Jazyk je veľmi malý ale aj tak dokáže ovládať celý náš život. Tak ako kormidlo na lodi je malé, ale ovláda to, akým smerom loď bude plávať. Dokonca aj obrovskú loď vie kormidlo ovládať aj pri veľkých vetroch a vlnách. Vetry a vlny sú ako naše problémy a to akým smerom sa problémy budú uberať je aj v moci slov , ktoré vyslovíme.

Zoberme si taký ohorok z cigarety. Na začiatku je malý, ale keď sa neuhasí bude z neho obrovský oheň, ktorý môže napáchať veľmi veľa škody. Na začiatku je ohorok nenápadný, a keby sa včas uhasil, tak by veľké škody nenapáchal. To isté sa deje aj s našimi problémami. Často im venujeme pozornosť, až vtedy, keď je už rozpútaný veľký oheň. Riešiť malé začínajúce veci je lepšie ako veľký problém a tiež ho vieme aj rýchlejšie zdolať, lebo nie je ešte taký veľký.

Problém začína rásť s naším postojom. Pokiaľ sa k problému, k nejakej situácií postavím pozitívnym spôsobom – hľadám riešenia, nehovorím nič zlé, myseľ vidí dobrý koniec, tak väčšinou taký koniec problém aj bude mať. No pokiaľ situáciu opisujeme, komentujeme – nezasievame nič na zlepšenie, tak takto ten problém môže narastať.

Tak isto je to aj s deťmi. Ak im za celý čas budeme hovoriť len negatívne veci, komentovať jeho neprimerané správanie, tak akým smerom sa bude jeho život uberať? Ako môže dieťa, ktoré celé dni počuje: „si lenivý, mám s tebou kopu roboty, prečo ti to musím stále dookola hovoriť, môžeš aspoň raz urobiť niečo poriadne, si nemožný“ .... , mať o sebe vysokú mienku a získať zdravé sebavedomie? Potom príde mamina kamarátka a mama sa sťažuje, komentuje a opisuje ako je už zo svojho dieťaťa unavená, že je to s ním ťažké, „vieš čo ten malý dnes urobil, to by si neverila“ a začne opisovať nepríjemnú situáciu, ktorá sa stala. A ako život malého človiečika pôjde? Tak ako hovoríte? Keď to tak hovoríte asi to tak aj je. Keď to hovoríte .

Mali by sme si uvedomiť, že z našich úst môže vychádzať aj budovanie aj ničenie. Pokiaľ si našimi slovami tvoríme budúcnosť, a skutočne slová majú na náš život vplyv a moc ho zmeniť, tak prečo sa nezamýšľame nad tým, čo hovoríme? Prečo dovolíme aby z našich úst vyšlo niečo čo nám neprinesie žiadny úžitok, práve naopak ešte nám to aj sťaží situáciu? Práve preto, že v našej spoločnosti je to normálne. Je normálne sa sťažovať, je normálne povedať čo vidím a je normálne nechávať sa unášať pocitmi. Už viac krát som písala, že pocity máme ovládať my a nie pocity nás a tak by to malo byť aj z našimi ústami. Čo človek seje, to bude aj žať. City, videnie, sluch nám môžu niečo hovoriť, veľa nám napovedia, ale to neznamená, že by sme to mali hovoriť nahlas. Nech naše hovorenie sprevádza jednoduchá rovnica: MYSEĽ – FILTER – ÚSTA . Mal by byť určitý proces medzi mysľou a slovami. Aj Boh, keď tvoril svet nie svojou mysľou ho vytvoril, ale svojím slovom „A povedal BUĎ ... „.

Naozaj záleží na tom, čo hovorím? Áno, záleží. Dá sa to aj odskúšať. Keď sa vám stane nepríjemná vec, alebo dieťa urobí niečo čo nemalo, skúste na to nepovedať nič, alebo ak už niečo povedať musíte, tak niečo pozitívne a sledujte vaše vnútro ako sa cíti. Sledujte svoje pocity aj vtedy, keď hovoríte niečo zlé, nepríjemné. Často pocity ovplyvňujú čo povieme. Ale aj slová ovplyvňujú naše bytie, prítomnosť, realitu, pocity, či už pozitívne alebo negatívne. A na základe toho robíme rozhodnutia, a aké sú, závisí tiež do značnej miery na tom ako sa cítime. Naše rozhodnutia ovplyvňujú našu budúcnosť a tak stále dookola. Preto by sme sa mali naučiť nenechať sa ovládať pocitmi a zbytočnými slovami. Ja viem, že niekedy je ťažké na niečo nepovedať nič zlé. Hlavne, keď o tom musím niekomu povedať –mužovi, lekárovi a pod. No môžeme to urobiť tak, že o danej veci budeme hovoriť v minulosti – stalo sa to, bolelo ma to, urobil to ... namiesto toho vždy ma to začne bolieť, keď..., vždy to urobí, ... a potom v závere môžeme dodať také slová, ako by sme to chceli, napríklad už je oveľa lepšie ... . Pretože pokiaľ hovoríme aj dobré slová aj zlé slová, tak robíme to, že jeden krok dáme dopredu a dva, tri dozadu. To spôsobí, že nikam nenapredujeme, stagnujeme alebo sa náš život zhoršuje. Čo je horšie učíme takto hovoriť aj svoje deti, dávame deťom nálepky a to formujeme ich sebavedomie a budúcnosť. Alebo skutočne chcete, aby sa vyrieknuté slová o vašich deťoch aj skutočne splnili?

Ak chceme aby z nášho vnútra, úst vychádzali dobré veci, slová, tak sa to musí do nášho vnútra najskôr dostať. Naše vnútro a myslenie ovplyvňuje to, čo počúvame, čítame a čím sa zaoberáme, a to už je na každom z nás čo si vyberie.

Ako teda môžeme zmeniť to, čo vychádza z našich úst? Ako sa môže stať to, že na svoje deti, muža, svoj život budeme rozprávať dobré veci a budeme budovať svoj život a život ľudí okolo seba?

Stane sa tak:

1. Pokiaľ sa rozhodnete, že to tak chcete.

2. Pokiaľ o svojich slovách začnete rozmýšľať. Pokiaľ budete pomalý v rečiach a odpovediach. Mnoho rečí = mnoho táranín.

3. Ak o svojich deťoch, mužovi, sebe budete hovoriť len dobré veci, tak aby ste robili iba kroky dopredu a zbytočne si nekomplikovali cestu zlými slovami, ktoré spôsobia to, že sa vrátite na začiatok.

4. Pokiaľ nastane zmena mysle, srdca – to, čo do vás vchádza cez počúvanie, čítanie, pozeranie, bude z vás vychádzať cez ústa.

5. Ak naučíte svoje deti o sebe a druhých dobre hovoriť a myslieť.

Slová sú nie len prostriedkom komunikácie, ale slovami tvoríme a meníme. Preto v našej Montessori škôlke vo Zvolene rozprávame v pozitívnom duchu. Učíme deti vyjadrovať a ovládať svoje pocity, emócie, rozmýšľať nad svojimi rozhodnutiami a slovami. Tiež ich učíme komunikovať, rozprávať tak, aby boli prínosom pre seba a pre svoje okolie. Toto všetko sa učíme najskôr my učiteľky, aby sme to vedeli odovzdať deťom okolo nás a teší nás byť súčasťou budovania ľudských životov.

Napísala: Ing. Anna Hvizdáková

O Aničke:-)

Anka je mama dvoch krásnych dievčatiek. Vyštudovanú inžinierku láska k deťom a trochu iný pohľad na vzdelanie priviedli do SMŠ Montessori vo Zvolene, kde pracuje ako učiteľka. Je autorkou knihy „Ako zo svojich detí vychovať úspešných a vyrovnaných ľudí“ a interaktívnych rozprávok pre deti.